Autor: Bitcoinfly

Deutsche Bank, jedna z najväčších bánk na svete, prichádza s prognózami na ďalšiu dekádu (hoci tá začína až 1.1. 2021) a upozorňuje na rast zadĺženosti v celom svete. Áno, tá najproblémovejšia banka, ktorej hodnota akcií na burze sa postupne približuje nule a ktorá by tu už dávno nebola, nebyť podpory centrálnych bánk a štátov.

Správa banky sa nevenuje iba ekonomickému vývoju, ale aj očakávaným trendom v mnohých iných oblastiach, od umelej inteligencie a elektromobilov až po znovuobrodenie záujmu o akademické doktoráty z filozofie. Všíma si aj trendy v digitálnych peniazoch a budúcnosť vidí v kryptomenách. Aj keď, pochopiteľne, iba v tých štátno-bankových, čiže skôr digitálnych žetónoch požehnaných regulátormi. Je dobré zachytiť zmeny v odvetví od začiatku. A zmeny prichádzajú aj vo finančnej oblasti. Banky prichádzajú o svoj desaťročia budovaný a betónovaný monopol na poskytovanie finančných služieb. A hlavne: strácajú monopol pri sprostredkovaní elektronických platieb. O tom sa však v dokumente DB nedozviete nič.

Vratký systém fiatu

“Koniec fiat peňazí? Sily držiace pokope systém fiat peňazí sú krehké. Niektoré z nich sa v nasledujúcej dekáde môžu začať rozpadať a dopyt po alternatívnych menách, od zlata po krypto, vzrásť.” Autori dokumentu otvorene priznávajú (hoci nejde o oficiálny postoj banky), že systém fiat peňazí je nevyhnutne nestabilný a náchylný k vysokej inflácii pri zachovaní ostatných parametrov. “Pre politikov je príliš lákavé vytvárať peniaze, keď nie sú ničím kryté. To, že súčasný fiat systém vydržal tak dlho, vyžadovalo šťastnú súhru globálnych síl po mnohé desaťročia, ktoré vytvorili značné vyvažujúce protiinflačné sily.”

Sily, ktoré držia systém pohromade, sú však v súčasnosti krehké a môžu sa začať rozpadať v 20-tych rokoch. “Ak sa tak stane, povedie to k silnému odporu voči fiat peniazom a zvýšenom dopyte po alternatívnych menách ako sú zlato alebo kryptomeny.”

Ak si centrálne banky zachovajú súčasný mandát “udržovania inflácie okolo 2 %” a potom ako náklady na pracovnú silu otočia doterajší 40-ročný trend poklesu, budú musieť podľa DB sprísňovať monetárnu politiku bez ohľadu na externé faktory. Avšak takýto vývoj pravdepodobne nie je reálny, vzhľadom na veľkosť dlhu na globálnej úrovni. Štáty určite najskôr zmenia mandát centrálnych bánk, aby umožnili vyššiu infláciu alebo budú chcieť oslabiť ich nezávislosť. Nie umožniť nárast úrokových mier a ešte viac tak sťažiť dlhovú situáciu.  Je možné, že inflácia bude stále viac pevnou súčasťou systému, čo vyvolá vzrastajúce pochybnosti o udržateľnosti fiat peňazí. Dopyt po alternatívnych menách preto pravdepodobne vzrastie do roku 2030. ”Prežijú fiat meny politickú dilemu balancovania vyšších výnosov z dlhopisov a rekordných úrovní dlhu? To je multi biliónová (alebo bitcoin) otázka pre nasledujúcu dekádu,” uvádza banka.

Kryptomeny – hotovosť 21. storočia

“Mnohí predpovedajú koniec hotovosti, no existuje niekoľko dôvodov, prečo tu bankovky a mince budú aj v roku 2030. Naopak, vymrieť môžu plastové karty, pretože smartfóny a iné elektronické zariadenia ich môžu spraviť zbytočnými.”

Analytici Deutsche Bank pripúšťajú možnosť, že kryptomeny sa stanú hotovosťou 21. storočia. Aj keď určite majú na mysli nejaký druh bankového žetónu, na ktorom niektoré centrálne banky a “blockchain poradenské tímy” už horlivo pracujú. “Až doteraz predstavovali kryptomeny iba doplnok, nie náhradu voči globálnym peniazom. Počas nasledujúcej dekády sa to môže zmeniť. Ich atraktivita môže vzrásť po prekonaní regulatórnych prekážok a zvýšiť ich potenciál pri nahrádzaní hotovosti.”

Otázka, či budúca dekáda bude znamenať zánik hotovosti, je podľa DB nesprávnou. Keš tu ostane naďalej do väčšej alebo menšej miery. Správnejšia otázka by znela, či zaniknú plastové karty.

“Predpovede o ústupe hotovosti si zvyčajne všímajú pokles používania hotovostných peňazí. Je pravda, že keš stráca momentum v prospech nefyzických platieb (bez hotovosti, šeku) a v rozvíjajúcich krajinách sa tento pokles ešte zvýrazní prechodom ľudí nepoužívajúcich banky priamo na platobné systémy založené na smartfónoch.

Napriek tomu je však hotovosť pevnou súčasťou rozvinutejších ekonomík, vrátane Japonska, Európy a USA. Podľa prieskumu DB tretina ľudí v týchto krajinách považuje hotovosť za obľúbený spôsob platby a viac než polovica si myslí, že keš tu bude vždy. Asi najpozitívnejši vzťah k hotovosti majú Nemci, kde takmer 60 % platieb v obchodoch sa realizuje kešom. Priemerný Nemec vraj plánuje v nasledujúcom polroku používať ešte viac hotovosť ako doteraz.

“Ľudia platia hotovosťou, pretože tak môžu ľahšie sledovať svoje výdavky, transakcie sú rýchle a pohodlné, nie je problém s akceptáciou a platby sú anonymné.” Podľa DB tak keš nezmizne, no to sa môže stať bankovým plastovým kartám. Veľkou hrozbou pre ne sú mobilné platby. A to aj v Európe. Hoci iba 8 % Európanov používa pri platení mobilný telefón, v nasledujúcich piatich rokoch sa to má výrazne zmeniť. Dôvodom je pohodlnosť, rýchlosť platby bez poplatkov, či predajcovia reagujúci na dopyt zákazníkov.

Bez helikoptérových peňazí to nepôjde

Na svete existuje najväčší objem dlhu v histórii. Zatiaľ, čo na začiatku tohto tisícročia to bolo na úrovni 229 % z HDP, v súčasnosti celkový dlh predstavuje 319 % HDP. Za tento nárast môžu najmä rozvinuté ekonomiky.

Ako na tento vývoj budú reagovať vlády? Podľa DB neexistuje iná možnosť ako ďalšie zvyšovanie zadlženosti. “Monetárna politika v Európe je takmer vyčerpaná. Veľmi nízky rast a inflácia napovedajú, že ďalšia dekáda si vyžiada viac rozpočtového míňania v EÚ,” nazdáva sa Jim Reid.

Osud rastúcej štátnej zadlženosti do roku 2030 a aj po tomto dátume nie je vraj úplne nevyhnutný. Alternatívny scenár však vyžaduje ďalšiu silnú dekádu tlačenia peňazí a agresívnu finančnú represiu. “Zdá sa nevyhnutné, že svet helikoptérových peňazí prichádza tam, kde centrálne banky budú financovať míňanie štátu pre podporenie rastu.”

Ľahké financovanie dlhov a značný populizmus politikov nebude problémom pri prijímaní politík helikoptérových peňazí a ešte väčšiemu rastu dlhu. Pritom nebude úplne rozhodujúce, či to bude v dôsledku nepriaznivej demografickej štruktúry obyvateľstva, finančne nepokrytých záväzkov štátu, vládami neschopnými míňať menej ako vyberú na daniach, alebo slabou produktivitou a ekonomickým rastom. Čo z tohto všetkého vyplýva pre človeka snažiaceho sa minimalizovať dopad rozpínajúcich sa chápadiel štátu na svoj život? Odpoveď už určite poznáte a naznačuje to aj Deutsche Bank. Pri nevyhnutnom scenári tlačenia nových peňazí a rastúcej finančnej represie to bude posun k niečomu, čo nielen drží svoju hodnotu, ale ju pre svoju vzácnosť voči stále početnejším digitálnym “euro-coinom” ešte zvyšuje. Okrem toho je to neskonfiškovateľné a nevyžaduje súhlas nikoho. Nie, bankové ani iné fin-tech žetóny to nie sú.