Autor: Bitcoinfly
Protesty v Libanone začali iba “nevinnou” demonštráciou proti novej dani (štát chcel zdaniť internetové komunikačné aplikácie ako napríklad Whatsup), no rýchlo prerástli do požiadaviek na odstúpenie celej vládnucej “elity”. Problém má totiž hlbšie korene.
Libanonská ekonomika sa opiera o dovoz, za ktorý podniky platia v amerických dolároch. Cena miestnej libry voči doláru je síce oficiálne fixovaná na úrovni 1 507 libier/USD od roku 1997, no nedávno sa na reálnom trhu na ulici prepadla o 40 % na vyše 2000 libier. To je obrovský problém pre ekonomiku závislú od dovozu. Zároveň je však Libanon treťou najviac zadlženou krajinou sveta, kde štátny dlh tvorí až 150 % HDP krajiny.
Libanonská vláda zatiaľ zvláda splácať svoj dlh voči veriteľom. Nedávno realizovala splátku úrokov za európske dlhopisy vo výške 1,5 miliardy dolárov. Hoci Libanon nikdy v histórii nezažil default, špekuluje sa, že aj to je jedna z možností v najbližšom období.
Výnos z marcového dlhopisu splatného budúci rok vzrástol o 105 % a nahore išli tiež náklady na poistenie štátneho dlhu. Trhy Libanonu prestávajú veriť a tamojšia vláda sa blíži ku dňu zúčtovania po rokoch nadmerného míňania a požičiavania. Nedávna splátka štátneho dlhopisu zatiaľ umožnila libanonskej vláde vyhnúť sa krachu, no opäť vyvolala ešte väčší tlak na dolárové rezervy v krajine, ktoré teraz chýbajú pri nákupe základných tovarov – paliva, pšenice, liekov.
Avšak problémy tamojšieho finančného systému začali už pred eskalovaním nepokojov v uliciach. Od ukončenia 15 rokov trvajúcej občianskej vojny v roku 1990 boli zdrojom amerických dolárov v krajine cestovný ruch, nehnuteľnosti a banky. Bankový sektor ponúkal za vklady neobvykle vysoké úroky na úrovni 7 %, v čase akútneho nedostatku dolárov v roku 2016 až 20 % ročne.
Pyramídová hra štátu a bánk
Neudržateľný a chatrný finančný systém však niektorí nazývajú regulovanou pyramídovou hrou v prospech bankového sektora, ktorú platí zvyšok Libanončanov. Jedným z problémov je naviazanie libanonskej libry na dolár, čo umelo chránilo menu po dve desaťročia.
Neúmerné zvyšovanie dlhu sa však niekde prejaviť muselo. Od septembra skutočný výmenný kurz sa začal podstatne líšiť od oficiálneho fixu. Podľa IMF bola hodnota libry voči doláru nadhodnotená o 50 %. Súčasný pokles z 1500 na 2100 libier za dolár je už teda o niečo reálnejším vyjadrením hodnoty miestnej meny.
Viac ako tretinu štátneho dlhu držia miestne komerčné banky, teda tretí článok pyramíkovej hry, ktorej členmi sú ešte vláda a centrálna banka. Podľa niektorých názorov splatenie dlhov presunie opäť značnú časť dolárov do vreciek tamojšieho establišmentu – majiteľov bánk a ich najväčších vkladateľov.
Táto pyramída mohla fungovať dovtedy, pokiaľ do komerčných bánk (vlastnených často politikmi pri moci) pravidelne prúdili dolárové vklady. Tým sa vytvorilo zdanie finančnej stability, maskujúce neudržateľnosť finančného systému založeného na lipnutí k zastaralému ukotveniu libry k doláru.
Pyramídová hra sa však zrútila a priniesla so sebou nielen bankovú, ale aj menovú, dlhovú a hospodársku krízu. Bez nových dolárových vkladov v bankách, ktoré túto schému držali dlho pokope, môžu štát aj centrálna banka ponúkať bankám akékoľvek zaujímavé stimuly, komerčné banky jednoducho nemajú čo ukladať na účet centrálnej banky. Centrálna banka teda nie je schopná vyplatiť komerčným bankám ročný úrok 4 miliardy dolárov za vklady vo výške 60 miliárd USD. A štát prichádza o peniaze na splácanie obrovského dlhu.
Dopad kapitálových kontrol na ekonomiku
Kapitálové kontroly prakticky paralizovali vyberanie peňazí z bánk. Banky boli zatvorené niekoľko týždňov. Potom síce otvorili, no zaviedli výrazné limity pri narábaní klientov s peniazmi. Ľudia sa tak presviedčajú na vlatnej koži, že ich peniaze nie sú vôbec ich. Niekto iný im totiž diktuje, koľko, za akých podmienok a či vôbec môžu použiť.
Pochopiteľne, oficiálne správy v médiach o vážnosti situácie mlčia alebo ju zľahčujú. “Nie je vidieť v súčasnosti na vyššej úrovni jasné priznanie vážnosti situácie… sme v štádiu zapierania,” hovorí člen mimovládnej organizácie.
Banky zaviedli prísne kapitálové kontroly zo strachu pred totálnym únikom peňazí z krajiny. Zatiaľ čo oficiálne obmedzenia pre výbery z bánk sú na úrovni tisíc dolárov týždenne, reálne skúsenosti ľudí hovoria o 200 – 300 USD v niektorých bankách a dodatočných veľkých poplatkoch pri výbere. Klienti bánk si vystoja niekoľko hodín v rade, len aby sa následne dozvedeli, že banka im peniaze jednoducho nedá. Limity sa vzťahujú napríklad aj na debetné karty pri používaní v zahraničí, prípadne nie sú vôbec použiteľné.
Miestny mäsiar, či prevádzkovateľ čerpacej stanice, teda nemôžu nakúpiť tovar a už vôbec nie zvýšiť cenu, ktorá by zodpovedala čoraz slabšej libre. V takýchto podmienkach dokáže fungovať iba platidlo nespoliehajúce sa na banky, či iného sprostredkovateľa. Áno, bitcoin. Slobodná, decentralizovaná, necenzúrovateľná mena.
Záujem o bitcoin vzrástol
“Bitcoin je užitočný, najmä pre ľudí žijúcich v zahraničí a posielajúcich peniaze rodinám v Libanone,” hovorí bitcoiner z Bejrútu, ktorý takto pomohol 35 rodinám za minulý mesiac, pričom hodnota každej bitcoin transakcie predstavovala viac ako 10-tisíc USD. Neprijíma miestne bankové platby za svoje služby, pretože kreditnou kartou môže zaplatiť maximálne 200 USD denne. Fiat menu preto distribuuje v hotovosti prostredníctvom svojej siete ľudí. “Väčšina firiem naďalej funguje vďaka kreatívnym spôsobom zabezpečujúcim obeh peňazí,” tvrdí bitcoin obchodník.
Bitcoin transakcií, samozrejme, pribúda. Podľa iného obchodníka sa počet jeho klientov za ostatný mesiac zvýšil z 30 na 200 ľudí. Väčšinou mu ľudia posielajú bitcoin zo zahraničia, ktorý on premieňa na doláre a distribuuje prijímateľom. Zvyšuje sa však aj počet zákazníkov posielajúcich bitcoin do zahraničia. “Funguje to. Bitcoin slúži pre mnohé firmy. Posielajú peniaze do zahraničia za dovážaný tovar. Jeden klient takto poslal bitcoin v hodnote 100-tisíc USD.”
Mnohé firmy musia hľadať nové spôsoby, ako umožniť zákazníkom platiť za predávaný tovar a zároveň svojim dodávateľom za nákup. Predajca automobilov Rkein Motors začal prijímať bitcoin. Ani zamieňanie fiatu za bitcoin však nie je jednoduché, najmä ak sa takéto transakcie spoliehajú na tradičné bankové kanály, či už online alebo výberom hotovosti z banky. Aj tu sú prekážkou nízke bankové limity. Čo funguje, sú osobné vzťahy a siete existujúce mimo paralyzovanej bankovej infraštruktúry.
