Blockchain

Blockchain sa stane základom ekonomiky postavenej na dôvere

Technológia blockchain sa na prvý pohľad vôbec nelíši od dobre známych rozhraní, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad Wikipédiu.

Mnohí ľudia môžu pomocou blockchainu ukladať informácie do spoločnej databázy údajov a komunita používateľov môže zároveň kontrolovať zmeny a aktualizácie v rámci zaznamenaných informácií. Na rovnakom princípe je založená aj Wikipédia, kde príspevky taktiež nie sú dielom jediného autora.

Pri bližšom pohľade však odhalíme črty, ktoré robia technológiu blockchain jedinečnou. Oba systémy síce fungujú v rámci distribuovaných sietí (internet), avšak Wikipédia sa zúčastňuje na svetovej sieti (WWW), prostredníctvom sieťového modelu založenom na vzťahu klienta a serveru.

Používateľ (klient) s oprávneniami priradenými k jeho účtu je schopný zmeniť položky na Wikipédii, ktoré sú uložené na centralizovanom serveri. Kedykoľvek sa používateľ prihlási na stránku Wikipédie, dostane aktualizovanú verziu „hlavnej kópie“ stránky. Za riadenie databázy sú zodpovední administrátori, ktorí udeľujú užívateľom požadovaný prístup a povolenia. Predstavujú centrálny kontrolný orgán.

Tradičný vzťah medzi užívateľmi, serverom a databázou.

Základný princíp Wikipédie sa podobná vysoko-chráneným a centralizovaným databázam, ktoré v súčasnosti spravujú vlády, banky alebo poisťovne. Za riadenie centralizovaných databáz sú zodpovední ich majitelia. Do ich právomoci spadá každá činnosť spojená so správou aktualizácií, prístupu a ochrany proti kybernetickým hrozbám.

Distribuovaná databáza vytvorená technológiou blockchain má zásadne odlišnú podstatu. Jedná sa o najdôležitejšiu a najunikátnejšiu črtu tejto technológie.

Hlavná kópia Wikipédie je editovaná na serveri a všetci užívatelia vidia jej novú verziu. V prípade blockchainu sa každý uzol v sieti venuje rovnakému procesu a časom dospeje k rovnakému výsledku. Každá aktualizácia záznamu sa tak vykonáva nezávisle, pričom najpopulárnejší záznam sa stáva oficiálnou verziou. Žiadna hlavná kópia v tomto prípade neexistuje.

Vzťahy v informačnej sieti, ktorá je založená na technológii blockchain.

Práve tento rozdiel spôsobuje, že blockchain je taký užitočný. Predstavuje inováciu v oblasti záznamu a distribúcie informácií, ktorá eliminuje potrebu dôveryhodnej tretej strany, na sprostredkovanie digitálnych vzťahov.

V nasledujúcich dvoch rokoch sa od podnikov očakáva, že zvýšia svoje úsilie o testovanie technológie blockchain, v rámci budovania dôvery okolo digitálnej ekonomiky.

Nový výskum poradenskej spoločnosti Deloitte LLP ukazuje, že „ekonomika založená na dôvere“ sa v súčasnosti vyvíja v oblasti P2P transakcií, medzi dvoma účastníkmi obchodu, ktoré sa realizujú v sieti technológie blockchain.

Analytici spoločnosti Deloitte v správe uvádzajú: „ Transakcie v tomto prostredí sa spoliehajú na reputáciu každej zmluvnej strany a ich digitálnu identitu. Jedná sa o prvky, ktoré sa už čoskoro budú môcť ukladať a spravovať v rámci blockchainu.“

Čo sa týka jedincov, „dôvera“ by mohla vychádzať z ich finančnej či odbornej histórie, daňových informácií, lekárskych údajov alebo spotrebiteľských preferencií. Spoločnosti by mohli budovať svoju reputáciu na dôveryhodnosti, v úlohe obchodných partnerov alebo predajcov.

Ako buduje blockchain dôveru?

Blockchain je verejnou elektronickou účtovnou knihou. Môže byť otvorene zdieľaná medzi rôznymi užívateľmi a stáva sa tak nezmeniteľným záznamom všetkých ich transakcií. Každá z nich je pritom označená časovým údajom a prepojená s predchádzajúcimi. Každý digitálny záznam alebo transakcia v systéme sa nazýva blok. Bloky umožňujú uzavretej, či kontrolovanej skupine užívateľov podieľať sa na vytváraní elektronickej účtovnej knihy. Každý blok je prepojený s konkrétnym účastníkom.

Blockchain môže byť aktualizovaný iba po zhode medzi účastníkmi v systéme a pri zadávaní nových údajov sa žiadne informácie nikdy nemôžu vymazať. Blockchain obsahuje pravdivý a overiteľný záznam o každej transakcii, ktorá bola v minulosti vykonaná.

Je sieťou typu peer-to-peer (P2P) a využíva distribuovanú sieť serverov, ktoré každú operáciu označia časovým údajom. Tieto činitele umožňujú autonómne spravovanie blockchainových databáz a výmenu informácií medzi jednotlivými užívateľmi. Žiadny administrátor v tomto prípade nie je potrebný. Užívatelia databázy sú v podstate aj jej správcami.

Spoločnosť Deloitte uviedla, že v ekonomike založenej na dôvere je „identita“ jednotlivca či subjektu potvrdením členstva v národe alebo komunite, vlastníctva majetku a nároku na benefity či služby. Inými slovami, elektronická identita slúži v podstate ako dôkaz, že osoba alebo subjekt naozaj existuje.

Úlohou blockchainu však nie je iba prístup k dátam alebo zdieľanie informácií. Rieši totiž aj problém s dôverou.

V ekonomike založenej na dôvere, ktorá funguje na systéme peer-to-peer, nie je prítomná žiadna tretia strana. Samotní užívatelia rozhodujú o tom, aké informácie sú zaznamenané v blockchaine a ako budú tieto informácie použité. Užívatelia blockchainu budú pracovať na vytvorení univerzálnej a všestrannej digitálnej reprezentácie seba samých, ktorá sa bude dať spravovať a zdieľať v rôznych organizačných štruktúrach.

Keď budú užívatelia disponovať takouto elektronickou identitou, v systéme môžu viesť záznamy o nasledujúcich záležitostiach:

Blockchain v dodávateľských reťazcoch

Vipul Goyal, ktorý je docentom na katedre informatiky na univerzite Carnegie Mellon University (CMU) uviedol: „Mnohé spoločnosti sa zaujímajú o systémy blockchain prispôsobené pre podnikateľské účely. Jednou z najpopulárnejších využití tohto systému je riadenie dodávateľského reťazca.“

Goyal ďalej vysvetľuje: „jedná sa napríklad o situáciu, keď sa tovar presúva z jedného miesta na druhé, prípadne z jednej časti podniku do inej. Spoločnosti majú záujem používať blockchain na sledovanie toho, ako sa tovar pohybuje a kde sa aktuálne nachádza.

Súkromné blockchainy môžu byť vytvorené aj v rámci uzavretého priestoru danej spoločnosti alebo medzi niekoľkými dôveryhodnými partnermi. Takéto siete môžu byť centrálne spravované, pričom budú stále ponúkať kontrolu nad tým, kto k uloženým informáciám získa prístup.

Brigid McDermottová, ktorá je viceprezidentkou oddelenia pre vývoj podnikateľských blockchainov v spoločnosti IBM, priznáva: „Keď môžem zdieľať to, čo chcem, kedykoľvek chcem a spôsobom, ktorý je nemenný, dôveryhodný a bezpečný, mám pocit, že robím niečo, čo je v najlepšom záujme mojej spoločnosti.“

Spoločnosť IBM a dánsky prepravný gigant Maersk uviedli do praxe účtovnú knihu založenú na blockchaine, ktorá spravuje a zaznamenáva pohyb desiatok miliónov prepravných kontajnerov po celom svete. Tento systém jednoducho digitalizuje celý proces dodávateľského reťazca.

Ďalšie využitie blockchainu

Blockchain je v súčasnosti možné využiť pri realizácií takzvaných „inteligentných kontraktov“. Jedná sa o transakcie, ktoré sa automaticky spúšťajú, keď sú splnené určité stanovené podmienky. Pri obchodovaní s kryptomenou Ethereum musia užívatelia spĺňať podmienky, ktoré dokazujú, že skutočne vlastnia jednotky tejto digitálnej meny a majú právo obchodovať s nimi. Užívatelia blockchainu môžu tiež vytvárať zmluvy, ktoré vyžadujú splnenie viac ako jedného predpokladu.

Blockchain nachádza efektívne využitie aj pri cezhraničných transakciách. A to či už ide o financie alebo tovar. Dôvodom tejto skutočnosti je absencia akéhokoľvek centrálneho regulačného orgánu. Goyal tvrdí, že tovary a peniaze roztrúsené po celom svete nie je možné regulovať, pretože užívatelia blockchainu sú rozmiestnení po celej planéte.

Všetky obchodované aktíva, od kryptomien ako Bitcoin až po automobily, sa overujú prostredníctvom nezmeniteľnej účtovnej knihy, ktorá je naviazaná na špecifického užívateľa. Kryptomena či vozidlo nemôže byť predané súčasne, viac než jednému kupcovi.

Goyal vysvetľuje: „Povedzme, že vlastníte Bitcoin a začnete komunikovať s dvoma obchodníkmi, pričom máte v pláne kúpiť istý tovar od oboch z nich. Pokúsite sa im zaplatiť rovnakými jednotkami Bitcoinu, systém Vám to však neumožní. Samotný Bitcoin je vybavený mechanizmami, ktoré tomu zabránia. Ten istý princíp môžeme aplikovať aj na iné kategórie aktív. Ľudia budú možno cez blockchain obchodovať aj s nehnuteľnosťami. Vyhnú sa tak majetkovým sporom, pretože jeden objekt môže v tomto systéme patriť iba jednému človeku.“

Spoločnosť Deloitte porovnávala blockchain s verejnými účtovnými knihami, ktoré sa kedysi využívali v mestách na zaznamenávanie všetkého dôležitého. Viedli sa tu záznamy o nákupe a predaji tovaru, prevode majetkových listín, narodeniach, manželstvách, úmrtiach, pôžičkách, výsledkoch volieb a všetkých právnych rozhodnutiach.

Avšak namiesto jednej osoby alebo subjektu, ktorý pôsobí v roli držiteľa záznamov, blockchain využíva pokročilú kryptografiu a distribuované programovanie na dosiahnutie podobných výsledkov. Ako vravia analytici spoločnosti Deloitte, ide o „bezpečné, transparentné a nemeniteľné úložisko pravdy. Je navrhnuté tak, aby bolo vysoko odolné voči výpadkom, manipulácii a zbytočnej zložitosti“.

Spoločnosť Deloitte nakoniec dodáva: „Blockchain a ekonomika založená na dôvere predstavuje pozoruhodný posun od veľkých centralizovaných sprostredkovateľov k jednotlivcovi. Dopady tejto technológie sa môžu naplno prejaviť až v priebehu nasledujúcich rokov. Nemôžeme však tvrdiť, že blockchain bude predstavovať zánik bánk, úverových agentúr a iných transakčných sprostredkovateľov. Spoločnosti a vlády však budú musieť nájsť nový spôsob, akým oslovia jednotlivcov. Budú musieť udržiavať krok s neustále sa vyvíjajúcou ekonomikou postavenou na vzájomnej dôvere.“